Fonológia
Problémové javy a stavy v modernej hovorovej slovenčine
1 VÝSLOVNOSTNÉ ŠTÝLY
Štýl – všeľudská, univerzálna kategória.
- výber, usporiadanie a využitie prostriedkov
V oblasti rečovej komunikácie:
a) (Funkčný) jazykový štýl
b) Výslovnostný štýl
Znaky:
- zameranosť na ústnu formu dorozumievania
- realizovanie všetkých (F)JŠ
- vnútorná diferencovanosť podľa KomSit
- rešpektovanie opozícií: VEREJNOSŤ – PRIVÁTNOSŤ, OFICIÁLNOSŤ – NEOFICIÁLNOSŤ
(Findra, 2004) PRIPRAVENOSŤ – NEPRIPRAVENOSŤ, SPISOVNOSŤ – NESPISOVNOSŤ
DRUHY výslovn. Štýly:
· VYSOKÝ – verejnosť – oficiálnosť – pripravenosť – spisovnosť
slávnostné, ritualizované, emotívne udalosti
divadlá – umelecký prednes, interpret. UmT
osobitne starostlivá, pripravená výslovnosť
nie písmenková, hyperkorektná, umelá real.
· NEUTRÁLNY – verejnosť – polo/oficiálnosť – pripravenosť – spisovnosť
väčšina bežné komunikačné situácie, aj kultúrny súkromný styk
inštitúcie, verejná správa a samospráva, školy
starostlivá, ale variantná výslovnosť
· (NIŽŠÍ) – súkromnosť – neoficiálnosť – nepripravenosť – nespisovnosť
familiárne prostredie, uvoľnenosť, spontánnosť
rýchle tempo, deformácie, nosová výslovnosť
sôvä
(VŠEOBECNÁ) FONOLÓGIA
PODSTATA, ÚČEL, VZŤAH K FONETIKE
Úvod do kurzu FONETIKA A FONOLÓGIA I.
- Vymedzenie pracovného areálu: formotvorná zložka reči
a) FE – fyzická/fyzikálna stavba, tvorenie zvukov
b) FO – jazyková organizácia, výskum úlohy zvukov v komunikovaní otvorenou rečou
- Ľudská reč (článkovaná/hlásková)
= kombinácia tónov (- prekážka) a šumov (+ prekážka)
HLÁSKA – konkrétna materializácia fonémy (individuálna)
FONÉMA – abstraktná nemateriálna jednotka – FO systém
Fonéma – relevantné vlastnosti, dištinktívnosť
ĎALŠÍ POSTUP:
- sledovanie správania sa foném v jazykovom systéme
- opora o poznatky z FE
DôSLEDKY:
- Kontrastívnosť, kontínuum
- Abstrakcia
- Vzťahovosť
2. Z HISTÓRIE FONOLÓGIE
ZDROJE klasickej FO
Jean B. de COURTENAY, M. KRUSZEWSKI
KAZANSKÁ škola: 1895 - „fonéma“, fonéma – hláska
RUSKÉ ŠKOLY A ICH VÝZNAM
- aktivizovanie približne od 70. r. 19. Stor.
- nezriedka protichodné smery a názory
Dôležitosť:
a) rozvinutie Sausurovských myšlienok a koncepcii
napätie langue – parole
protirečivosť diachrónne – synchrónneho štúdia prirodzeného jazyka
b) rozdiel (moderne povedané)
individuálny rečový akt – jazyk konkrétneho rečového spoločenstva
c) odlišnosti medzi sledovaniami jazykového vývinu a synchrónnym štúdiom / pochopením jazykových javov
KAZANSKÁ ŠKOLA
= PROFIL, PREDSTAVITELIA
- štúdium a rozvoj (experiment.) fonetiky, fonológie
Jean Baudoin de COURTENAY (1849 – 1929)
- pôvodne poľ. šľachtic, zástanca národného obrodenia menšín
- prof. Kazanskej univerzity
- UNI Jurijev (dnes estón. Tartu – J. LOTMAN)
- autor stoviek vedeckých prác (7 jazykov ... RUS, PL, CZ, SLO)
- zakladateľ modernej FO
- tvorca termínu fonéma = protiklad hlásky
- využitie bádaní v oblastí experimentálnej fonetiky v okruhu variantov hlásky – viaceré varianty vytvárajú 1 jazykový znak
- autor: opora aj o významovú (nie obsahovú!) stránku
Príklad podľa Pauliny, E.
Rot (rus. ústa) – rod (rus. rod, genus)
Pred pauzou sa vyslovuje s konsonantom, t. j. elementom –t-
Rot – výslovnosť s realizáciou fonémy – t –
Rod – výslovnosť s realizáciou fonémy – d –
- možnosť neutralizácií vo vzťahu k dvoj označuj. – označov.
- slabé (neutralizácia nastáva)
- silné (neutralizácia nenastáva) pozície foném
Rozpracovanie: príslušníci Moskovskej FO školy
Ruben I. AVANESOV, Oľga S. ACHMANOVOVÁ
- nasledovníci (v SK podmienkach Ján SABOL)
Vplyv prof. COURTENAYa na lingvistické školy:
- V Petrohrade (1900 – 1918) / Leningrade
- Vo Varšave (11 rokov po Októbrovej revolúcii do úmrtia)
Petrohradská/leningradská škola
Lev V. ŠČERBA (1880 – 1944)
- významný rus. (sov.) fonológ, lexikograf
- O. i. aj tvorca teórie syntagiem
Mikolaj KRUSZEWSKI (1851- 1887)
- krajan a študent J. B. de C.
- Zom. v mladom veku – nestačil rozvinúť bádania oboch lingvistov do ucelenej a všeobecne známej FO teórie
MOSKOVSKÁ ŠKOLA
- poslanie, reprezentanti
- vplyv mladogramatikov (v centre pozornosti – FONE zmeny)
- odlišnosti: popri všeobecným zákonitostiach – hľadanie historických/vývinových vplyvov na jazykovú štruktúru
FILIP F. FORTUNATOV (1848 – 1914)
- zakladateľ školy, prof. komparatívnej gramatiky
- rozdiel oproti mladogramatikom – spoločenský ráz prirodzeného jazyka
- autor teórie o forme v jazyku – rozpracovali generácie štrukturalistov v 20. stor.
- rozvinutie vlastného učenia o gramatickej kategórii a syntaxi
- predchodca F. de Saussura v názoroch o historicko – súčasnom prístupe k jazykovým bádaniam (!)
Pokračovatelia v Rusku (po 1922 ZSSR)
- Alexej A. ŠACHMATOV
- výskumy v oblasti rus. morfologickej skladby a dejín ruštiny
- zakladateľ historického skúmania rus. literatúry
Dimitrij N. UŠAKOV – autor výkladového slovníka ruštiny
Nasledovníci v zahraničí:
Aleksandar BELIČ (SRB.) – slavista, vynikajúci znalec srbčiny / chorvátčiny, dialektológ, ortograf
Obidve ruské školy – dnes už zdroje lingvistickej klasiky
F. de SAUSSURE (nerozlišoval Úrovní FE – FO)
USA – nezávislé postrehy (indiánske jazyky)
PRAŽŠKÁ škola (PLK) – systematické spracovanie:
V. MATHESIUS, R. JAKOBSON a iní – Á. KRÁĽ, J. SABOL
25.02.2010
PRAŽSKÁ ŠKOLA
- Pražská škola – 1 z vrstiev štrukturalizmu ( F. de Sausssere)
- 6.6. 1926- Praha- skupina jazykovedcov: sformovaná do Pražského lingvistického krúžku (Cercle Linguistique de Prague)
- za hranicami 1. Čsl. republiky- vžitý názov Pražská lingvistická škola/ PL krúžok
- do 1939- tzv. zlaté obdobie PLK: spracovanie a predstavenie novej lingvistickej línie
- kolektívna prezentácia na 1. svet. lingvistickom kongrese ( Haag 1928)
- jadro myšlienok PLK- predstavenie v tézach na 1. zjazde slovanských filológov ( Praha 1929)
tézy PLK- hlavné zásady:
v češtine v zborníku: U základů Pražské jazykovědné školy (1970)
- orientácia na štrukturalizmus s o obohatením o funkčné chápanie jazyka
- J= fungujúci systém s funkčnými súčasťami
- hodnota súčastí jazyka- odvodzovanie od ich pozície a úloh v jazyku
- výskum funkcií jazyka
- rozdiely medzi ústnou- písomnou formou jazyka ( Agenor ARTYMOVIČ; UA)
- otázky jazykovej kultúry a spisovného jazyka a položenie základov dialektológie (-rozpracovali Boh. HAVRÁNEK a R. JAKOBSON)
- jazyková typológia
- ...
abi77