fejton.pdf

Fejtón : Vysved enie alebo Najvyšší as odís z domu?

i sa nám to už pozdáva alebo nie, v živote každého smrte níka nadíde as ú tovania.

Tí menej opatrní, ziskuchtiví zlodeji si odsedia pár rokov v špinavých väzeniach, naši ierni

spoluob ania sa vyberú do severných krajín a nám školopovinným úbožiakom sú do

roztrasených rúk vtisnuté vysved enia. Kritické obdobia sú koncom januára a koncom júna,

intervaly medzi nimi sa naš astie skracova nebudú (aspo zatia ). Od prvého d a po

úžasnom dvojmesa nom oddychu si každý uvedomuje, o o ide našim profesorom.

Darmo sa im snažíš každý de vysvetli , že sa ti nechcelo, že v telke išiel dobrý film, alebo že

jednoducho nemáš k „lovu na známky“ kladný vz ah, verdikt je ne útostný: ,,Odpoveda !“ A

tak sa doplazíš pred tabu u, celkom vyš avený, naštvaný sám na seba i na celý svet okolo,

úplne vygumovaný a navyše ti v ušiach znejú slová rodi ov zo v erajška: „Dúfam, že sa zajtra

stane zázrak a ty domov neprinesieš horšiu známku ako trojku.“ Darmo dúfajú, za všetko

môže profesor. On a vyvolal, on ti kládol otázky, na ktorých zodpovedanie treba íta

desiatky strán v u ebniciach, on ti dal zlú známku. Ale kolegialita dospelých nepripustí omyl

žiadneho lena z ich radov. Ke že sa tento cyklický dej donekone na opakuje (inak to totiž

by ani nemôže), zap a sa klasifika ný hárok pestrými íslicami, ktoré pomaly, krô ik po

krô iku pe atia charakter tvojho vysved enia.

Iste, existujú aj takí, ktorých problémy tohto typu netrápia, lebo trávia celé popoludnia

nad u ebnicami a zošitmi, ktoré sú zaplnené nekone nými citátmi profesorov, to iace sa

okolo u ebnej látky. Samozrejme, dávali pozor na hodine, teraz to doma ešte “tla ia“ do

hlavy, teda zaslúžia si jednotku. Ich vysved enie je jednotvárne, nudné, zhora nadol rovnaké a

dokonca sa opakuje každý rok. Je pýchou rodiny, predmetom debát starých rodi ov, dôvodom

pe ažných darov, no predsa len kúskom papiera.

O ni horšie na tom nie je ani “lajdácky“ študent, ktorý popoludnia trávi v kinách,

ajovniach, medzi mladými u mi ako on sám, zanietenými ulieva mi. Prišiel síce o

potešenie zo sínusu a kosínusu, nedostal jednotku z dejepisu, ale dozvedel sa, kde sa o

zomlelo, videl množstvo snoubordistov predvádza svoje umenie na doskách, sko il si bungee

jumping. Rozhodne sa nenudil. Pravdepodobne nedostane za svoj kúsok papiera -

vysved enie - žiadnu odmenu od rodi ov, ale on to ur ite vylepší v priebehu alšieho

polroka. Iste.

Jana Petríková, 2.E

Fejtón

Hor sa na pe ivo!

„Nevidela si, i už priviezli pe ivo?“ rozhovor dvoch diev at pri vrátnici mi ihne pri vstupe

do školy pripomenul môj každodenný osud. Nakupovanie v školskom bufete. No ná mora,

ktorá ma stále prenasleduje. Dokonca astejšie ako susedov buldog.

Zvoní. Profesor odchádza z triedy, ve ká prestávka sa môže za a . Náhlivo vyberám

pe aženku z vetrovky a ženiem sa kozmickou rýchlos ou k bufetu. Na chví u sa pre m a

školská chodba stáva prekážkovou atletickou dráhou. Kvetiná e preskakujem ako Jánošík. Iba

valaška mi chýba k tomu, aby som vyzerala ako on. Narážam do spolužiakov pri snahe

prek u kova medzi nimi. Nejeden ma pošle kamsi do erta a ktovie kde ešte! Niekomu sa

takmer podarilo „upravi mi fasádu“, ke predo mnou otvoril dvere ktorejsi triedy. Ostáva mi

zdola posledný úsek trate – schodisko. Ani teraz neznižujem svoju rýchlos , „beriem“

schody po troch. Jeden nesprávny pohyb - a už sa veziem! Ako snehová gu a so sebou

strhávam ostatných okolo a spolu sa kotú ame po schodoch. Zastavujeme sa až pred bufetom.

Postavím sa, spo ítam, ko ko rebier som si polámala, i som niektoré náhodou nenechala na

schodoch cestou dolu a nezabudnem sa opráši . Za o berú naše upratova ky plat, ke ja

každý de „pozametám“ za ne?

V okamihu mi úsmev zam za. Taký zástup udí, aký práve stojí pred bufetom a aká na

sladké i slané pe ivo som videla naposledy v potravinách na našej ulici, ke predávali za

tridsa percentné ve kono né z avy.

Pozorne si prezerám tváre v rade. Ako rada by som sa prepašovala dopredu! Škoda. Nik

známy. Neostáva mi ni iné, ako sa postavi na koniec. Zástup sa takmer nehýbe. Ani sa

nesnažím zráta , ko ko udí ma predbehlo a postavilo sa dopredu. napríklad jedna druhá ka.

Priplávala ako labu a s ve kolepým úsmevom sa vtisla celkom dopredu! No, o narobím?

Zástup sa ešte stále nehýbe. Každý nervózne preš apuje, vysokoškolá ka predávajúca za

pultom robí, o môže. Ako jojo na špagátiku korzuje medzi poklad ou a regálom. Tam a spä .

Tam a spä . Musím sa pousmia pri predstave, ako namiesto vysokoškolá ky predáva v

bufete ve ké okrúhle jojo.

Komusi spadli peniaze. Ich „štrngot“ prerušil moje úvahy. Všetci sa sklá ajú k zemi a

pomáhajú zbiera mince. Sú takí komickí – natiahnutí k zemi, zadné asti tela vtipne

vystr ené. Juj, o tak plesnú toho štvrtáka? Ovládnem sa, neurobím si tu hanbu. Chcem

predsa na tejto škole pokojne preži do maturity!

alej poslušne stojím v rade. Zvoní. A ja som už len mali ký kúsok od pultu. Pýtam si

„škoricovník“. Nemajú. Neostalo takmer ni . Tí predo mnou všetko vykúpili, ako ke sa roj

pažravých kobyliek vrhne na úrodu. Naš astie sa kdesi skotú al kolá s tvarohom.

Ví azoslávne si s ubujem, že zajtra si donesiem desiatu z domu. Áno, už zajtra, s ubujem!

A na druhý de opä stojím v dlhom rade. akám na svoje vytúžené pe ivo ...

Radka Cirbesová, 3.B

Obchodní ka (fejtón)

Fero je lovek ve kého srdca. Vždy sa snaží pomôc . Nezáleží, i ide o niekoho z rodiny

alebo úplne cudzieho loveka. Žena ho poslala do obchodu. Vošiel a do oka mu hne padla

majite ka. Stála za pultom, nie najmladšia, ale ani stará. A naviac bola pod a jeho gusta.

- Jáj, mladý pán, idete nakupova ?

- Áno, mám zoznam...

- ože? Aj vy?

- o aj ja?

- Aj vy máte sklerózu? Ja teda strašnú, poviem vám. A v mojich rokoch, to by nikto

nepovedal. – Vzdychla si. – Pánboh ma navštevuje krížom. Len v era som sa vrátila z

lie enia. Mám reumu srdca, ale to prezradím iba vám.

Fero na u vytreštil o i. – ože to máte?

- Reumu srdca. Ešte ste nikdy nepo uli o tejto chorobe: To preto, že je zriedkavá. A akurát ja

ju musím dosta . Doktor mi nedáva ani pol roka života. Veru tak, p uhavstvo sa do m a

zakva ilo.- Ústa jej išli jedna rados . – Ledva sa držím na nohách. Mala by som leža . Ale

obchod je obchod. Nemyslíte si, že to robím kvôli peniazom. Chcem len pomôc u om v

dedine. Aby nemuseli beha do mesta. Lenže moja dobrota ma zahubí. No povedzte, ale

úprimne, oplatí sa mi to? Dokonca na tom prerábam. Aha, ako som z tých starostí pochudla.

a a, všetko na mne len visí. – Rozplakala sa. – Mám ja to ažký život. Pred rokom som

pochovala muža. A pomaly sa zberám za ním. Chú atka, moje deti. Zanechám v tom slzavom

údolí štyri sirôtky. Kto sa o nich postará? udia sú zlí a k sebe sa majú ako vlci. Zazerajú

jeden druhému až do hrncov a závidia. – Vysmrkala sa do vreckovky a poutierala si mokré

o i.

Ve a nechýbalo, aby si od nej Fero nepoži al tú istú vreckovku. Rozhodol sa jej pomôc .

Zahodil zoznam a do košíka naložil tovaru, ko ko sa ho tam len vošlo.

Doma ho žena skoro prizabila za jeho márnotratnos . Chcel si ju udobri a tak ju ve er vzal

do susednej dediny na tancova ku. Bolo im tam dobre. Muzika vyhrávala, stretli ve a

známych. Aj obchodní ku. Celú noc pretancovala. Fero nevedel naisto, i je chorá, ale

bezpe ne vedel, že je to dobrá obchodní ka.

Milan ar anský , SME štvrtok 3. novembra 2005 07:46

Kontajner (fejtón)

V živote by mi to nenapadlo. Denne chodím okolo kontajnerov. Ak sa pri nich

zastavím, tak len preto, aby v nich skon ili odpadky. ože taký kontajner, poviete si.

Rovnako som premýš al aj ja, ale len do minulej nedele. Nemal som o robi , tak som sa šiel

prejs . Krá al som z nohy na nohu, asi ako korytna ka na protézach, proste tempom loveka,

ktorý práve robí to, o ho nebaví a lepšia innos sa mu nepritrafila. Zbadal som kontajnery,

dovtedy iba oby ajné nádoby na odpadky. Nezaujali ma. Moju pozornos upútala skupinka

udí.

Boli rozdelení na podskupiny. V jednej boli dvaja a v druhej zvyšok. Stáli oproti sebe a

násilie viselo medzi nimi. Po chví ke vzrušeného pozorovania som pochopil, že bodom stretu

ich záujmov bol kontajner. V duchu som si hovoril: o sa na ahujete, ve odpadky môžete

vysypa i do druhého. Lenže som sa mýlil. Z neznalosti života. Oni nechceli vhadzova , oni

chceli vybera . Som už taká povaha, zamiešal som sa medzi nich, aby sa kvôli odpadkom

zbyto ne nezmrza ili. Potrebovali názornú ukážku. Pristúpil som ku kontajneru a odsunul

veko.

Bolo to ako švihnutie arovným prútikom. Dve podskupiny sa zmenili na jednoliatu masu.

- Vypadni, to je náš rajón! – zrúkli a neohrozene vykro ili proti mne.

Nelenil som a tiež som neohrozene vykro il. Od nich. Akosi samohybne a neuverite ne

rýchlo. Pri behu som sa ubezpe oval, že sa kvôli odpadkom neoplatí necha zmrza i .

Krá al som mestom a rozmýš al, o len to v tých kontajneroch môže by ukryté, ke boli

ochotní ma aj prizabi . Odpadky ur ite nie. Na moje po udovanie, každý kontajner v meste

bol obsadený. Mal vlastníka, ktorý sa v om s úsmevom hrabal. Netvrdím, že som nenašiel aj

neobsadené. Ale tie boli dokonalé prázdne.

Tak som si povedal, že nie som o ni horší ako tamtí, že riadne platím dane a tak napíšem

žiados na mestský úrad, aby mi jeden pridelili. Bude len môj aj s pokladmi v om.

Milan ar anský , SME, štvrtok 9. februára 2006 07:50

Vegetarián (fejtón)

Práve som vyšiel z mäsiarstva. V taške som si celý vytešený niesol brav ovinku a plátok

te acieho. A tou istou taškou som vrazil do okoloidúceho.

- Prepá te, - ospravedlnil som sa.

Chlap zagánil, no hne sa aj usmial. Bodaj by nie. Bol to môj kamarát Fero. Nevideli

sme sa už poriadne dlho. Zvítali sme sa a ako poriadni Slováci zapadli do najbližšieho

vý apu.

- Ako sa máš, kamoš? – do vzduchu vyletela otrepaná otázka.

- Ako sa môže lovek v dnešnej dobe ma . V era som náhodne dostal výplatu, nuž ju

dávam do obehu. Mal som v škole základy ekonomiky, viem, o tento štát potrebuje a

o robí z pe azí zdravých jedincov. Minul som všetko v mäsiarstve.

Kamarát Fero zvraštil tvár. – Fuj, ty ješ mäso? Si zviera! – oplieskal mi svoj názor o

hlavu.

- Si normálny, Ferino? Nadávaš mi len preto, že som si kúpil mäso?

- To všetko je len pre teba? Si samovrah.

Nevedel som sa rozhodnú , i je opitý alebo blázon. – Pod a teba akože nemám jes ?

- Máš, máš, no nie mäso. Pozri na m a. a a, ako dobre vyzerám. A to len preto, že

som vegetarián.

Menej by ma ohúril, keby mi bol povedal, že vypukla tretia svetová vojna. On, chlap,

ktorý dokázal ra ajkova vyprážané rezne. Tak som mu to hne aj vyhodil na o i.

Zasmial sa. Vôbec ho to neurazilo. Asi mu tá burina, i o to jedol, prispievala k rastu

mozgu.

- Jasné, hne zo m a urobíš kozu. Oproti nej mám však fajnovejší žalúdok. love e,

páchaš vraždu sám na sebe. Požieraním mäsa. Tebe sú najnovšie poznatky fuk? – O i

sa mu za ali nebezpe ne lesknú . Ako všetkým fanatikom.

- A aké sú to poznatky?

- lovek je svojím uspôsobením tvor bylinožravý. Len z nedostatku bylín sa vrhol na

mäso. Chápeš? Ke konzumuješ mäso, zabíjaš sa.

- Mne mäso chutí.

- To je len sebaklam. Prosím a, sta sa vegetariánom.

- Fero, prezra mi, ale úprimne, pre o to robíš?

Placho sa usmial. – Predsa preto, aby som zomrel zdravý.

Nechcel som ho sklama . Tašku s mäsom som odhodil do najbližšieho koša. Hne

mal od radosti zdravšiu farbu. Potom sme sa dlho nevideli. A odrazu dorazila správa,

že Ferino zomrel. udia plakali, iba ja som sa usmieval. Jasné, že všetci raz odídeme,

ale Fero odišiel aspo zdravý.

Milan ar anský , SME, pondelok 27. marca 2006 08:08

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: