Slovensko- prirodne podmienky.pdf

Kriváň

Atmosférou sa nazýva vzdušný – plynný obal zeme. Bez atmosféry by sme

nemohli dýchať, bez nej by nebolo oblakov, a teda ani kolobehu vody. Bez atmosféry by

nebolo života. Atmosféra je naším štítom proti pekelnej horúčave Slnka. Ultrafialové lúče

pohlcuje horná vrstva atmosféry, cez ktorú však k nám dopadajú viditeľné slnečné lúče –

svetlo. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od zemského povrchu sa mení jej zloženie, tlak,

teplota. Zemská atmosféra sa delí na „päť poschodí“. Čoraz bližšie k zemi prechádza

exosféra do mezosféry, potom do stratosféry, troposféry a biosféry. Tam kde dochádza ku

kontaktu s kyslíkom, vytvárajú ultrafialové lúče ozónovú vrstvu. Ozónová vrstva je

súčasťou troposféry. Ozón je forma kyslíka, ktorá pohlcuje ultrafialové žiarenie. Bez

ozónovej vrstvy na Zem prenikli škodlivé lúče a bola by to katastrofa pre všetky živé

druhy, aj pre človeka.

Tak ako na celom svete, aj na Slovensku predovšetkým priemyselné exhaláty

ovplyvňujú zloženie atmosféry. Vypúšťaním nebezpečných látok do ovzdušia sa narúša

ozónová vrstva a vznikajú ozónové diery, cez ktoré k nám dopadá nebezpečné ultrafialové

žiarenie a zároveň vyvoláva dlhodobé zmeny teploty atmosféry a zemského povrchu, čo

má nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Ropná rafinéria – Slovnaft Bratislava

Podnebie j e dlhodobý stav atmosféry, ovplyvňujú ho moria a oceány. Slovensko je

vnútrozemský štát. Z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na prechode medzi

oceánskym a kontinentálnym podnebím mierneho pásma. Vzdialenosť od mora spôsobuje

(najbližšie more je Jadranské more 350 km), že podnebie u nás má prechodný ráz medzi

oceánskym a kontinentálnym podnebím. Na západe Slovenska majú väčší vplyv oceánske

a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Podnebie Slovenska najviac ovplyvňuje

nadmorská výška (podnebné oblasti: teplá, mierne teplá chladná), menej orientácia strání

voči svetovým stranám (náveterná, záveterná a členitosť povrchu (dná kotlín, stráne).

Počasie sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez

naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje

rozdielnym počasím. Pri cyklonálnych situáciách je oblačné počasie s výdatnými

zrážkami. Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa

prejavuje v júni a v júli „Medardovou kvapkou" (tzv. podnebná singularita). Pri

anticyklonálnej situácii býva jasné, slnečné počasie, vysoké teploty v lete, silné mrazy v

zime. Typické počasie (teplé a suché) je na jeseň počas tzv. babieho leta. Významný

činiteľ, ktorého vplyv sa prejavuje na zmenách teploty, zrážok, slnečného žiarenia,

veternosti, je nadmorská výška. Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje výrazné rozdiely

medzi počasím územne blízkych regiónov.

Podľa výškovej členitosti, teplotných a zrážkových pomerov sa člení územie

Slovenska na 3 klimatické oblasti:

¾ Teplá klimatická oblasť – Podunajská, Záhorská, Východoslovenská,

Juhoslovenská nížina - siaha do 400 m n.m. Zaberá nížiny a nízko položené kotliny s

priemernými teplotami 8 - 10 °C a ročnými zrážkami 520 – 750 mm. Má najviac

slnečného svitu (viac ako l 500 hodín ročne), 50 letných dní, mierne zimy.

¾ Mierna klimatická oblasť – Považský Inovec, Hornádska kotlina, Turčianska,

Podtatranská - siaha od 400 do 800 m n.m., zaberá vysoko položené kotliny, vrchoviny a

Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 8 °C, priemerná júlová teplota neklesá pod 16

°C. Ročné zrážky sú 600 - 800 mm.

¾ Chladná klimatická oblasť – TATRY, Oravské beskydy, FATRY, Rudohodrie -

vyskytuje sa v najvyšších pohoriach v nadmorských výškach nad 800 m. Vyznačuje sa

nízkymi priemernými júlovými teplotami (pod 10 °C), vysokými ročnými zrážkami (800 -

2 000 mm).

Hydrosféra – vodný obal Zeme. Voda sústredená v hydrosfére je

najrozšírenejšia kvapalná látka na Zemi. Zahrňuje vody oceánov, morí, riek, jazier

a spodné vody. Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňujú rieky.

Naším územím prechádza rozvedie medzi Čiernym a Baltským morom. Do

Baltského mora odvádzajú vody Dunajec a Poprad. Do umoria Čierneho mora odvádzajú

vody povodia riek Moravy, Dunaja a Tisy. K najväčším slovenským tokom patrí: Váh,

Bodrog, Hron, Nitra, Hornád, Ipeľ. Dunaj, najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám

z Nemecka a Rakúska. V Bratislave má priemerný ročný prietok 2 000 m3 . s-1. Prevažnú

časť vody dostáva z Álp. Dunaj vytvára spolu so svojím ramenom Malý Dunaj a dolným

tokom Váhu Žitný ostrov. Dunaj je pre Slovensko dôležitý ako plavebná magistrála

spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu

zavlažovaných plôch Slovenska a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody.

Slovensko

Okrem riek vodstvo súše Slovenska tvoria:

¾ plesá (vznikli činnosťou ľadovcov) predovšetkým v Tatrách

Veľké Hincovo pleso

¾ potoky

Potok Biela voda vo Vysokých Tatrách

¾ jazerá (vznikli prírodnou činnosťou alebo činnosťou človeka)

¾ vodné nádrže - banské vody (umelo vybudované hlavne v okolí Banskej Štiavnice)

Richňavské jazerov

vod. nádrž Starina zásobuje pitnou vodou Košice

¾ priehrady (Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava, Sĺňava)

¾ podzemné vody – zásoby sú rozdelené nerovnomerne. Najlepšie podmienky na

Slovensku sú v nížinách, najväčšie zásoby v riečnych usadeninách Dunaja a v krasových

oblastiach Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Harmanecká jaskyňa

jaskyňa Domica

¾ minerálne a termálne vody , ktoré vystupujú na povrch z veľkej hĺbky a sú

obohatené rozpustenými minerálmi. Na Slovensku máme 1.200 prameňov minerálnych

vôd. Pri termálny prameňoch vznikajú kúpele (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice,

Bardejov). Minerálne vody sa konzumujú ako liečivé a osviežujúce nápoje (Slatina,

Santovka, Fatra, Salvator, Korytnica).

Reliéf – tvárnosť povrchu je výsledkom činnosti človeka a prírody. U nás možno

vyčleniť tieto typy reliéfu: riečny, veterný, krasový, ľadovcový, antropogńny.

Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Väčšina slovenských riek vyhĺbila údolie v

tvare písmena V. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, vytvorili v

dolinách terasy a nivy, napr. Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave

vytvoril Štyri terasy a nivu.

Veterný reliéf - z naviatych pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy-

Najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, vyskytujú sa i na niektorých miestach v

Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách

pokrovy spraše. Veľké rozlohy zaberajú v Podunajskej a Východoslovenskej nížine,

menšiu plochu v Košickej a Juhoslovenskej kotline. V odolných horninách úzke

tiesňavy a kaňony (Váh cez Malú Fatru, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny),

v menej odolných horninách vytvárajú erózne kotliny (Sučanská kotlina v Bielych

Karpatoch, Kysucká kotlina v Javorníkoch a iné).

Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách

a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Vytváral sa v starších štvrtohorách v nadmorských

výškach nad l 700 m nad morom. Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly (kary),

ľadovcové doliny (trógy), ľadovcové panvy, jazerá (plesá - najznámejšie sú Popradské,

Veľké Hincovo a iné), skalnaté skoky s vodopádmi a bralnaté hrebene. V nižších polohách

uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Prehradením toku tatranských potokov

niektorými morénami vznikli ďalšie plesá, napr. Štrbské.

Krasový reliéf je najlepšie vyvinutý v druhohorných vápencoch Slovenského krasu,

Slovenského raja, Muránskej planiny. Najznámejšie jaskyne sú Domica, Ochtinská

aragonitová jaskyňa, Demänovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny;

priepasti- Čertova diera (186 m) a Brázda (l81 m), resp. Zádielsky kaňon a Manínska

tiesňava.

Antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných

surovín (Hornonitrianska kotlina a okolie Veľkého Krtíša). Haldy sa nachádzajú v Žiari

nad Hronom, v Seredi, v Dobšinej, v Jelšave, Lubeníku. Antropogénne formy vznikajú i

pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín, pri zemných prácach v poľnohospodárstve -

terasy, a pri výstavbe komunikácií a priehrad - násypy a zárezy. Podľa členitosti povrchu

jednotlivé typy reliéfu zaberajú: roviny (l l % rozlohy štátu), vyskytujú sa popri riekach;

pahorkatiny (39 %) tvoria dná kotlín a členitejšie časti nížin, vrchoviny (26 %) sa

nachádzajú v nižších častiach Karpát, hornatiny (22 %) a veľhornatiny (2 %) tvoria

najvyššie časti slovenskej klenby Karpát.

Pedosféra – je pôdny obal Zeme. Tvorí ju najvrchnejšia časť litosféry. Pôda je

považovaná za most medzi živým a neživým svetom. tvorí iba časť zemského povrchu.

Zbytok tvorí povrch pokrytý vrstvou hornín a minerálnych fragmentov, ktoré sú

výsledkom zvetrávania hornín.

1. Na Slovensku sú zastúpené pôdy:

¾ nivné (v blízkosti riek a záplavových oblastiach)

¾ lužné pôdy (čiernice) – vznikali o niečo ďalej od vodných tokov, vďaka vlahe

z podzemných vôd sú úrodnejšie ako černozeme

¾ černozeme (v Podunajskej nížine, vyvinuli sa na suchých sprašových pahorkatinách,

obsahujú výrazný humusový horizont s vysokým obsahom humusu)

¾ hnedozeme (na okrajoch černozemí, sú to hlavné obilninárske pôdy Východoslovenská

nížina, Juhoslovenská kotlina)

¾ hnedé lesné pôdy (lesy)

¾ podzolové pôdy (v chladných oblastiach nad 1200m – ihličnaté lesy a kosodrevina)

¾ mačinové pôdy (najvyššie pôdy nad hranicou lesa – alpínske spoločenstvá)

¾ rendziny (súvislý pokryv vápencových území Slovenska bez ohľadu na nadmorskú

výšku).

¾ rašelinová pôda (v zamokrených oblastiach – Orava, Záhorská a Podunajská nížina)

2. Horniny predstavujú anorganickú časť zemskej kôry. Podľa pôvodu ich rozdeľujeme

na magmatické, sedimentárne a metamorfované. Primárnou látkou hornín je magma.

Zvetrávaním magmatických hornín vznikajú sedimentárne horniny.

Na Slovensku vznikali horniny pôsobením sopečnej činnosti, kedy vznikali sopečné

pohoria na konci treťohôr - andezity, čadiče, tufy, riolyt.

Kamenné more vo Vyhniach tvoria veľké ryolitové balvany pravdepodobne uvoľnené pri zemetrasení.

Štiavnické vrchy je pohorie, ktoré vzniklo vulkanickou činnosťou.

Usadeniny mladších treťohôr pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom Krtíši – ložiská

hnedého uhlia a lignitu. Záhorská nížina – zemný plyn, ropa, náveje piesku a prachu.

Jadrové horniny – rula, žula, meď, železo, magnezit, dolomity, vápenec

Dolomitický vápenec, Devínska Kobyla

Biosférou sa nazýva obal Zeme, obsahujúci rastliny, živočíchy a mikroorganizmy

a v ktorom sa akumuluje a pretvára slnečná energia v živej hmote. Zaberá časť

atmosféry, hydrosféry a vrchné zóny zemskej kôry. Význam biosféry spočíva v tom, že

ovplyvňovala a ovplyvňuje veľmi významným spôsobom zloženie povrchovej vrstvy

zemskej kôry a veľkej časti atmosféry.

Na Slovensku rozlišujeme tieto vegetačné stupne:

0. lužné lesy – nezávisia od nadmorskej výška: vŕby topole, jelšie

1. dubový (do 550m): dub, hrab, lieska

2. bukový (550 m až 1100 m): buk, javor, jedla, kroviny

3. smrekový (1100 m – 1600 m po hornú hranicu lesa): smrek, čučoriedky, brusnice,

trávy

4. kosodrevinový (1600 m – 1800 m nad lesnou hranicou): borovica horská, kosodreviny

5. alpínskej bylinnej vegetácie (nad 1800 m): trávy, horec

6. zóna skál: machy, lišajníky, riasy

Živočíšstvo je závisle od vegetácie. Na Slovensku poznáme tieto oblasti:

1. stepné živočíšstvo – nížiny, predhoria, orná pôda: bažant, jarabica, prepelica,

hraboše, poľné zajace, drop veľký (chránený)

2. živočíšstvo lisnatých lesov : jeleň, daniel, diviak, muflón, vlk, kliešte, salamandra

škvrnitá, užovka, iné plazy, žaby

3. živočíšstvo ihličnatých lesov : medveď, jeleň, veverička, vlk, rys ostrovid, tetrov,

hlucháň

4. živočíšstvo alpských lúk : svišť, kamzík, jastrab, sokol, orol

5. živočíšstvo vodných plôch : volavka, kormorán, kačica divá, bobor, pstruh, kapor

zdroj: internet

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: