Periodizácia - dopísať
ku eposu doplniť – ako epický žáner, má kompozíciu, je to dlhý epický veršovaný žáner, ku starogréckym eposom treba doplniť, že starogrécky epos predpokladal poslucháčov, pretože sa prednášal na verejnosti (všetky eposy), a tí, ktorí ho prednášali sa volali RAPSÓDOVIA. EPOS - Rozpráva o významných udalostiach. Hlavná postava má mimoriadne vlastnosti, vykonáva hrdinské skutky, do deja zasahujú bohovia, spôsobujú v deji zvraty. Pre dej eposu je charakteristická epická šírka, ktorú spôsobujú rozsiahle opisy, odbočenia od deja. V slovenskej literatúre písal eposy Ján Holý (svätopluk, cyrilometodiáda, sláv – historické eposy).
Antika – Antická literatúra
dopísať
- grécka literatúra
- lyrika
- epika
- dráma
Homér – Ilias
Hefaistos kul meč pre Achila.
Bájky – niektoré majú nadčasovú platnosť, platia na ľudí aj v inej dobe ako v tej, v ktorej boli písané.
Metamorfózy – sú to premeny.
Báj – epický žáner, hovorí o vzniku sveta, morí, pohorí, atď.
Daidalos a ikaros – kto vysoko lieta, nízko padá.. Krídla, vosk, slnko, topenie, pád do mora. Túžba po slobode nad oblakmi bola príčinou nešťastia.
Zlatú strednú cestu v slovenskej literatúre presadzoval Martin Rakovský (slovenský humanizmus a renessancia).
Staroveká literatúra
- dve zadania (orientálna literatúra, antická literatúra)
Staroslovienska literatúra
Stredoveká literatúra – 5. až 15. storočie
Svetová stredoveká literatúra – najviac eposy
Epos o Niebelungoch
Slovo o pluku Igorovom
Pieseň o Rolandovi
- nieje v zadaniach
Slovenská stredoveká literatúra
- Veľkomoravská VM (800-1000)
- latinsky písaná (1000-1500) – delí sa na náboženskú (legendy), svetskú (eposy, kroniky, kódexy), mestskú (piesne – GAUDEAMUS IGITUR)
Osnova:
- veľkomoravská literatúra (800-1000)
- VM kniežatá (Mojmír, Rastislav) čelili vplyvu franských kňazov
- 863 – príchod bratov zo Solúna, Konštantín a Metod na VM – priniesli jazyk (staroslovienčina), písmo (hlaholika – malé písmená gréckej abecedy), šírenie kresťanstva a vzdelanosti
- trojjazyčníci – tí, čo ako bohoslužobný jazyk uznávali iba latinčinu, hebrejčinu a ...---...
Staroslovienska literatúra sa delí na prekladovú a pôvodnú..
Prekladová – BIBLIA, misál (omšová kniha), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár
Pôvodná – moravsko panónske legendy (životy konštantína a metoda).
Konštantín
- prvá slovenská báseň, prvá báseň v staroslovienčine
- veršovaný predhovor k sv. Evanjeliu
- K oslávil preklad Písma do starsl. Vyzdvihol domáci jazyk, kt. Je základom vzdelanosti(duša bez písma – nevzdelaná – text)(anafora – b. Figúra, kde každý verš začína tým istým slovom)
Moravsko – panónske legendy
- dve časti:1. časťKliment – Život sv. Konštantína- opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi, predmoravskú činnosť, moravskú činnosť- obhajobu slov. Bohoslužobného jazyka v Benátkach pred Pápežom – K argumentoval rovnakými právami vš. Ľudí- K využil citát z Evanjelia sv. Matúša- um. Prostriedky – epiteton (básnicky prívlastok – zhodný), prirovnanie, rečnícka otázka, anafora, kumulácia2.časťGorazd – život sv. Metoda- je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový- Metodovej mladosti sa venuje málo, podrobne sa zaoberá činnosťou na Veľkej Morave
- stretávame sa s novým žánrom – Legendy (epický, hl. post. je svätec, asketický život /odriekanie a trpiteľstvo/, zázraky)
- o týchto legendách sa hovorí, že nie sú pravé, pretože sa pridŕžajú konkrétnych faktov, ani konštantín ani metod nevykonávali žiadne zázraky
- lat. Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi (Svorad žil asketickým životom, prideľoval si málo jedla /2 orechy denne/, ťažko pracoval v lese, mal schopnosť vzkriesiť, vzkriesil vojaka, jedna z pravých legiend)
Humanizmus a renesancia
- humanizmus – predkom renesancie, renesancia - „znovuzrodenie“
- hnutie, ktoré sa rozvinulo v 14.-17.storočí v Taliansku
- čerpá z antiky (spoločný znak, umieranie hrdinov, takisto ako v antickej dráme)
- obrovský rozvoj vedy, techniky, umenia. Veľké zmeny = veľké zmeny v myslení ľudí
- z hesla Ora et labora (modli sa a pracuj) platí Carpe diem (užívať), vznik obrovských práv človeka
Anglická literatúra
William Shakespeare – zamerať sa treba na Hamleta, spomenúť ostatné stručne
noveleta – novinka zo života človeka
Hamlet: Byť – existovať, Hamlet je renesančný výnimočný hrdina, ktorý pred tým, než vykoná pomstu premýšľa, nevzdáva sa svojich ideálov.
Dante Alighieri – Božská komédiaGiovanni Bogačo – Dekamerón
Francesco Petrarca – Sonety pre Lauru
Francúzska literatúra
Fransoie Villon
F. Rabelais
Španielska literatúra
M. Cervantes y soaredra – Don Quijot – boj s veternými mlynmi, porovnanie svetu skutočnosti a svetu ideálov.
Literárne typy – prototyp určitých vlastností. Don Quijot – romantický najivný rojko. Sančo – typ praktického človeka.
Giovanni Boccacio – je zakladateľom novelistiky, 100 noviel, Dekameron (deka=10), 10 mladých ľudí počas 10 dní na flórentskom vidieku rozpráva príbehy, vo florencii sa ukrývali pred morom (choroba), rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, lásku k žene, odsudzujú hlúposť a končia ponaučením
Slovenská literatúra
Na slovensku sa humanizmus a renesancia rozvíjali od 1500-1650 vďaka Matejovi Korvinovi, humanizmus využíval latinčinu, poézia, alebo písané vo veršoch, Martin Rákovský, aj veda sa vyvinula, Ján Jesenius – prvá pitva, Vavrinec Benedikt z Nedožery (pri prievidzi). Potom prichádza renesancia, dôležité je, že zatiaľ čo humanizmus využíva latinčinu, renesančná poézia. Ján silván, predstaviteľom duchovnej lyriky, potom ešte druhé je historické piesne. Posledná je renesančná dráma.
Stredovek vs HaR – v stredoveku sa mohla vyjadrovať láska k Bohu a P.Márii (Ora et labora) kdežto v HaR začína už láska vstupovať do vyjadrovania v dielach.
Martin Rakovský – O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisártvách – uznáva opodstatnenosť existencie vznešených predstavených (panovníkov), upozorňuje na dôležitosť a užitočnosť takých vrstiev, ako sú roľníci, remeselníci, obchodníci. Za hlavné príčiny rozpadu štátu považuje krutovládu, nespravodlivosť, neschopnosť panovníka, nerovnosť a bezbožnosť ľudu. Čo sa týka majetku, hlása nenásytnosť bohatých a závisť chudobných.
Ján Silvan – renesančná poézia, báseň Marnost na všem znám a vidím – báseň predznamenáva nasledujúce obdobie – barok, márnosť, všetko je len márnosť.
Domáca úloha – porovnanie Hamleta a Dona Quijota – písomne.
Hamlet - predstiera šialenstvo, vzdáva sa lásky (Ofélia), so spoločnosťou sa navzájom nenávidia, je váhavý, rozmýšľa o svojich skutkoch, umiera na otrávenie mečom, za presvedčením si stál, mal konkrétneho nepriateľa, hamlet chce pomôcť sebe.
Don Quichot – pomätie sa reálne, bojuje za lásku, spoločnosti je na výsmech, bezhlavo sa vrhá konať, zomiera na chorobu, vzdal sa presvedčenia, nepriateľa mal len fiktívneho, dq chce pomôcť svetu.
Klasicizmus v európskej literatúre
Klasicizmus sa rozvíjal v 17.-18. storočí. Vznikol vo francúzsku za vlády Ľudovíta XVI, „Kráľ slnko“. Pôvodne vznikol pre potreby kráľovského dvora. Rozšíril sa však do celej európy. Klasicizmus pochádza z latinského slova lat. Classicus = dokonalý, vynikajúci, vzorový.
Znaky:
- klasicizmus sa opäť vracia k antike (druhý návrat, prvý bol Humanizmus a renesancia), antické umenie je dokonalé umenie
- prednosť pred citom dostáva rozum, rozum je dôležitejší ako cit
- platí jednota pravdy, krásy a dobra
- v divadelných hrách (tragédiach) platí zas jednota miesta (keď v dome, tak v dome), času (od 24-trochu viac hodín) a deja (bez vedľajších dejových línií)
- krásne je to, čo je rozumné
- žánre sa delia na vysoké (tragédia, óda, elégia, epos) a nízke (komédia, bájka, satira, epigram /krátka satirická báseň/)
- vysoké žánre spracovávali vznešené témy, hrdinovia boli z vyšších vrstiev, nízke žánre spracovávali témy zo života meštianstva a hrdinovia boli z nižších vrstiev
- klasicizmus ako smer bol poznačený racionalizmom (filozofický smer, ktorý uznáva rozum ako zdroj poznania)
Tragédie:
Jean Racine – tragédia Tédra -
Pierre Conrneille – tragédia Cid – dôležité! - Rodrigo Cid zabije otca svojej milej Chimény, pretože jej otec urazil jeho otca. Chiména žiadala kráľa o Rodrigovu smrť. Kráľ posiela Rodriga bojovať proti maurom v nádeji, že čas všetko vyrieši. V závere Chimena odpustí Cidovi.
Zložitá interpunkcia zdôrazňuje charakteristická
Komédie
Moliére – Lakomec (hlavne, ostatné len vymenovať), Pokrytec, Myzantrop, Zdravý nemocný
Moliére – Lakomec – chaoticky napísaná komédia, Harpagon ako hlavná postava hovorí o nevyhnutnosti peňazí v živote.
Bájky
Jean de La Fontaine – bájky
Po Jean de la Fontainovi písal bájky Jonáš Záborský, patril do Matičného Obdobia.
Maturitná otázka : „Zaraďte klasicizmus medzi ostatné vývinové smery. Dokážte, že dielo Cid je klasicistické dielo.“
Klasicistické dielo – súvisiace s klasicizmom ako obdobím
Klasické – tradičné, nadčasové, overené časom
I. a II. etapa národného obrodenia
Úvod – treba vysvetliť spoločenské pomery, Slovensko ako časť Uhorska, Mária Terézia (1740-80), Jozef II. (1780-1790), vykonávali reformy, ktorými zlepšili svoje postavenie ale zároveň zlepšovali postavenie svojich poddaných. V úvode môžeme spomenúť učené spoločnosti (spolky), ktoré vznikali, hlavne Slovenské učené tovarišstvo (spolky hospodárenia, miernosti, triezvosti...). Vytvorili sa za vlády M.T a J.II. vhodné podmienky na formovanie slovenského národa.1.etapa NO – 1780 – 1820 – osvietenská etapa. Cieľ – hmotne (ekonomicky) a kultúrne (jazyk a vzdelanie) pozdvihnúť národ. Pokúsiť sa uzákoniť spisovnú slovenčinu.
Predstavitelia:
Bajza (rodák z Predmieru, povolaním katolický kňaz, tvorba: tri prvenstvá: prvý slovenský román (René mládenca, skúsenosti a príhody), prvý pokus o uzákonenie jazyka /na základe vlastnej hovorovej slovenčiny s prvkami češtiny, rok 1783/, nevydal žiadnu gramatiku, preto sa jeho jazyk neujal, Bajza mal predstavu, že jeho jazyk sa rozšíri ústnym podaním, tretie prvenstvo: prvé slovenské epigramy /krátka satirická báseň/).
Slovenské dvojnásobné epigrammata – jednoduchosť je tiež dôležitá a môže sa v nej ukrývať krása , takisto na to poukazuje aj Martin Rákovský (Dielo o spoločnských vrstvách)
Bernolák (rodák z oravy /Slanica/, ako prvý kodifikoval slovenský jazyk v roku 1787, fonetický pravopis, „ďeťi“, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách – vysvetlil argumenty uzákonenia jazyka, poukázal na potrebu tvorbu vlastného jazyka, pretože s vlastným dialektom potrebujeme vlastný jazyk odhliadnuc od Biblickej češtiny).
Po vzniku československej republiky sa dostalo do literatúry veľa čechizmov.
Fándly – Častá pri Trnave. Pri svojej fare mal pozemok, na ktorom skúšal pestovanie rôznych plodín (zemiaky, liečivé bylinky) a potom svoje skúsenosti šíril medzi ľudí, učil ich. Dielo Zeľinkár (o bylinkách), Ovčár (ovce), Slovenskí včelár, O úhoroch aj včelách, Pilní domajší a poľní hospodár. Podporoval reformy Jozefa II (zrušenie žobráckych reholí /odpustky/), tieto svoje názory vyjadril v diele Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – v tomto diele vyjadril svoj názor, podporu reformám Jozefa II, v tomto diele vystupujú dve postavy. Dielo je založené na rozhovore (dialógu) uštipačného diabla Titinulus-a a učeného mnícha Atanazius-a. Atanazia kritizuje za to, aký je tučný, ako nepracuje, a všetko kritizuje. Juraj Fándly rozpráva ústami diabla. Kritizuje mníchov za to, že upustili od pôvodných zásad, chudoby, telesnej práce, že udržiavajú ľud v zaostalosti.
Spis vyvolal pobúrenie, vyšli iba dva zväzky, ďaľšie dva cirkev zhabala a Fándlymu zakázala literárnu činnosť.
II. etapa národného obrodenia
Myšlienka všeslovanskej vzájomnosti
Roky 1820-1835. Volala sa prebudenecká, alebo klasicizmus. Cieľ: Šíriť myšlienku slovanskej vzájomnosti.
Predstavitelia: Ján Kollár (aj život, jeho pletky s Frederikou), Ján Hollý, Pavol Jozef Šafárik (nie dopodrobna, písal vedecké diela z dejín slovanov).
Slávy dcera od Kollára (poriadne naučiť) a Hollého, Svätopluka (rozobrať vedieť), tie ostatné vymenovať (Sláv, a Cyrilometodiáda, Selanky).
Selanky – Ján Hollý – 21 idilických básní zo života pastierov a roľníkov, vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave, žijú v rovnosti majetku a postavenia.
Kollár si zjednotenie nepredstavoval na politickej báze, ale na kultúrnej, pretože každý z týchto slovanských národov bol slabý národ a každý okrem ruska bol pod nadvládou niekoho iného.
Ján Kollár – Pochádzal z Mošoviec pri Martine, študoval za evanjelického farára a študoval v nemeckom meste Jena
- stretol tam svoju životnú lásku Frederiku Schmidtovú
- všimol si rozpínavosť nemeckého národa
- všimol si asimiláciu (prispôsobenie, spolužitie) slovanských národov s nemcami (Lužickí srbi)
Slávy dcera – Predzpěv
- obsahuje základné myšlienky
- vyjadruje smútok nad ponemčovaním slovanov, zánikom slovanského národa, alebo nad splývaním slovanského národa s nemcami
...
slovencina