= orientálna stredoveká literatúra + európska stredoveká literatúra
Orientálna stredoveká literatúra
= národné literatúry Blízkeho východu (arabská L, perzská L), Stredného východu (indická L) a Ďalekého východu (čínska L, japonská L)
Arabská literatúra
- rozvíjala sa na princípoch Islamu
Korán (pol. 7. st. nl) = svätá kniha Moslimov; základné náboženské dielo islamskej kultúry a práva. Obsahuje záznam božích právd (zjavenia), ktoré vyslovil prorok Mohamed (Muhamad = oslávený). Sú v ňom poetické i dogmatické časti; obsahuje aj niektoré časti kresťanských textov (spomínajú sa postavy Mojžiš, Dávid, Kristus).
Tisíc a jedna noc (od 8. st. do 13./14. st.) = zbierka orientálnych rozprávok a príbehov najmä arabského pôvodu (obsahuje aj perzské a indické texty); napr. O Šeherezáde, O Sindibádovi, O bagdadských kalifoch, O lietajúcom koberci...
Európska stredoveká literatúra
Spoločensko-historické pozadie:
- rozvoj feudálnej spoločnosti (feudum, lat. = pôda); dve spoločenské vrstvy – feudáli a nevoľníci
- nástup a rozvoj kresťanstva => posilňovanie vplyvu cirkvi; križiacke výpravy; viera v posmrtný život (transcendentálny prvok)
- Ora et labora (lat.) = modli sa a pracuj
Rozdelenie literatúry:
- náboženská stredoveká (duchovná feudálna)
- svetská stredoveká (svetská feudálna)
- mestská stredoveká (mestská feudálna)
Znaky:
téma: náboženská L = život svätcov, pustovnícky (asketický) život, skutky a zázraky veriacich, oddanosť Bohu
svetská L = život feudálov, skutky a odvážne činy rytierov, oddanosť kráľovi
hrdina: náboženská L = svätec, pustovník (askéta)
svetská L = rytier, kráľ
žánre: náboženská L = duchovné piesne, žalmy, modlitby, legendy, hagiografie (životopisy svätých), mystériá (náboženské drámy)
svetská L = piesne, romance, legendy, eposy
synkretizmus = vzájomné ovplyvňovanie sa a kríženie literárnych druhov a žánrov (vznikajú tak napr. texty veršovanej epiky, piesne s príbehom...)
jazyk: latinský jazyk
štýl: rétorický (náročný, ozdobný, plný rôznych umeleckých prostriedkov); dôraz bol kladený na formu
topika = ustálenosť používaných umeleckých prostriedkov
imitácia = napodobňovanie Biblie (často až prevzatie celých pasáží, doslovné citovanie)
idealizácia = pripisovanie nadmerných (pozitívnych) vlastností postavám
anonymita autora
spôsob šírenia: najčastejšie ústnou formou, svetská literatúra často za sprievodu hudby => trubadúri
Stredoveké literárne pamiatky
Anglická literatúra: Boewulf (8.st.) = epos o hrdinskom boji gótskeho kráľa Boewulfa v Dánsku proti démonom a ohnivému drakovi. Boewulf v udatnom boji zomiera. Dielo je plné hrôzostrašných scén, ale obsahuje aj lyrické časti.
Francúzska literatúra: Pieseň o Rolandovi (11.st.) = hrdinský epos o rytierovi Rolandovi v službách kráľa Karola Veľkého, ktorý bojuje proti Saracénom na území Španielska v križiackej výprave. Roland pre zradu bojuje s veľkou presilou, v boji používa čarovný meč a čarovný roh a nakoniec čestne zomiera.
Španielska literatúra: Pieseň o Cidovi (12.st.) = hrdinský epos o rytierovi Rodrigovi (=Cid), ktorý je krivo obvinený a musí opustiť kráľovský dvor. Neskôr sa vracia, vyvráti podozrenia, očistí svoju česť a meno rodiny a získa späť priazeň kráľa.
Nemecká literatúra: Pieseň o Nibelungoch (12.st.) = hrdinský veršovaný epos zobrazujúci boj o bájny poklad, ktorý strážili trpaslíci pod zemou. Princ Siegfried získa poklad, ale je podlo zavraždený; jeho žena sa snaží poklad uchrániť a pomstiť smrť svojho muža. (Dielo bolo námetom pre operu R. Wagnera)
Ruská literatúra: Slovo o pluku Igorovom (12.st.) = hrdinský epos (tzv. bylina) zobrazujúci boj kniežaťa Igora za svoj národ; Igor padne do zajatia, z ktorého však utečie; neskôr zomiera v udatnom boji
Česká literatúra: Kronika česká (autor: Kosmas) (11.st.) = dielo vecnej literatúry zachytávajúce dejiny českého národa od jeho mytologických počiatkov až po zač. 12. stor.
= 1. literatúra písaná po starosloviensky (863 - 1000) +
+ 2. literatúra písaná po latinsky (1000 - 1500) a po česky, resp. slovakizovanou češtinou (od druhej polovice 14. stor.)
Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (815 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II. (867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril (Kyrillos), no čoskoro zomrel. Rastislavov nástupca Svätopluk (871 - 894) podporoval franských kňazov a dal Metoda uväzniť. na zákrok pápeža Jána VIII. ho prepustili. Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880), ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba bola zakázaná (885) a zanikla, lebo Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Metodovi žiaci museli opustiť krajinu. Po smrti Konštantína a Metoda žijú ich žiaci na území Bulharska, Čiech, Ruska.
Významnými činmi Konštantína a Metoda boli: založenie prvého slovanského literárneho jazyka – staroslovienčiny (macedónsko-bulharského pôvodu), zostavenie prvého slovanského písma – hlaholiky (vychádzala z malej gréckej abecedy) a vytvorenie prvej slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry, čo umožnilo šírenie kresťanstva v zrozumiteľnom jazyku a rozvoj vzdelanosti. (Začiatkom 10. st. na bulharskom území vytvorili žiaci Konštantína a Metoda cyriliku – zjednodušením hlaholiky, na základe veľkých písmen gréckej abecedy.)
PREKLADOVÁ LITERATÚRA – bola určená na náboženské (liturgické) potreby
Konštantín a Metod preložili liturgické (bohoslužobné) diela
evanjeliá (Nový zákon) K a M
- Evanjelium sv. Jána: „Na počiatku bolo slovo i slovo bolo u Boha i Boh bol slovo“
Starý zákon M
misál – omšová kniha (texty určené na omše) K
breviár – modlitebná kniha pre kňazov
žaltár – zbierka žalmov
spevník
Zákon súdnym ľuďom – civilný zákonník M
Súdny zákonník pre svetských ľudí
Nomokánon – zbierka cirkevných zákonov a právnych predpisov
Knihy otcov – grécky spis vzdelávacieho charakteru
rôzne kázne a modlitby
(Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa len odpisy ich žiakov z 10. a 11. storočia, najmä v Kyjevských listoch a Sinajskom euchológiu.)
Pôvodná LITERATÚRA – literárna tvorba
PROGLAS - napísal Konštantín; veršovaný predslov k prekladu evanjelia; je to prvá slovanská báseň, oslava slovanského Písma a prekladu evanjelií a staroslovienskeho jazyka ako základu vzdelanosti. Má obrazný štýl, obsahuje biblické citáty
MORAVSKO-PANÓNSKE LEGENDY (koniec 9. stor.) zaoberajú sa životom K a M; dve časti; nie sú to legendy v pravom zmysle – autori sa pridržiavajú faktov a historických udalostí
(legenda – literárny druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisuje sa v nich život svätých, ich mučeníctvo a zázraky. Cenné sú tým, že sa v nich zachovali zmienky o živote ľudí.)
Autorstvo sa pripisuje žiakom K a M Klimentovi a Gorazdovi.
ŽIVOT sv. KONŠTANTÍNA (Kliment)
Je to rozsiahlejšia časť Legiend, štýl diela je vznešený, rétorický, prebrané sú doň biblické citáty, obsahuje aj dramatické dialógy. Autor sa sústreďuje na vykreslenie Konštantínovho detstva, štúdia a činnosti. Vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy (obhajoba staroslovienskej vzdelanosti a bohoslužobného jazyka proti trojjazyčníkom (zástancom hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny). Obsahuje výrazné legendické prvky, prvky zázračnosti a pod. Vrcholí zápalistou obranou staroslovienskeho jazyka a slovanskej bohoslužby. „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? ... My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom...“
ŽIVOT sv. METODA (Gorazd)
Je kratšia a vecnejšia, má menej legendových čŕt. Zaoberá najpodrobnejšie Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, resp. v Panónii. Ukazuje väčší zmysel pre vykreslenie veľkomoravského spoločenského ovzdušia – hlavne boj Metoda proti biskupom odmietajúcim staroslovienčinu, jeho uväznenie a pod. Obsahuje aj historické dokumenty o schválení staroslovienčiny ako liturgického jazyka a vymenovaní M za arcibiskupa.
Ďalšie diela napísané K a M v staroslovienčine:
Napomenutie k vladárom – M ???
Zvyšky staroslovienakeho jazyka sa zachovali v okolí Sázavského kláštora (Hospodine, pomiluj ny / zmiluj sa nad nami – zač. 11. st.)
Zo základov staroslovienskej vzdelanosti a literatúry vyrastali slovanské národné literatúry, najmä v krajinách, kam sa uchýlila časť Metodových žiakov (Česko, Bulharsko).
Kliment napísal (Macedónia) napísal:
Život konštantínov
Pochvala...Cyrilovi Filozofovi
Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda
Na území Bulharska vznikli diela napísané v staroslovienčine:
O PÍSMENÁCH (kňaz Chrabrovi) – o vzniku hlaholiky a cyriliky.
ŽIVOT NAUMOV – biografická próza (o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava ????)
Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre – hlavne v období klasicizmu a romantizmu (Ján Hollý, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban).
Stredoveká slovenská literatúra – písaná po latinsky (10. st.–15. st.)
Nové konštituovanie stredovekej L = druhé obdobie stredovekej literatúry na našom území
- 907 = zánik VM, územie SK = súčasť Uhorského štátu (Maďari od nás preberali...)
- centrom kultúry, vzdelanosti a literatúry sa stávajú cirkevné miesta – najmä kláštory a latinské cirkevné školy (univerzity) – Praha, Krakov, Viedeň (Academia Instropolitana – kon. 15 st.) => latinčina
(Gaudeamus igitur – 13 st. = Radujme sa, kým sme mladí)
- rozdrobenosť nášho územia, neskôr vplyv nemeckých kolonistov; v 15.st. vplyv husitského hnutia => šírenie českého jazyka => slovakizovaná čeština, => bohemizovaná slovenčina
Charakter literatúry:
- synkretizmus náboženskej a svetskej L => umelecký aj historický význam diel
- cirkevná: modlitby, žalmy, kázne, piesne, legendy, exemplá (krátke prozaické útvary s morálnym obsahom s cieľom vychovávať veriacich; príbeh s náboženským ponaučením); cirkevné (liturgické) hry
- svetská: kroniky (s fantastickými bájami a povesťami), kódexy (odborné texty), piesne (igrici – potulní speváci) - laicizácia
- inkunábuly = prvotlače, prvé knihy vytlačené kníhtlačou do 1500 (Guttenberg – pol. 15 st.)
Hospodine, pomiluj ny (11.st.) – cirkevná pieseň českého pôvodu
Maurus (11.st.) – biskup
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
- stručná legenda, jednoduchý štýl
- opis života mníchov z kláštora na Zobore (Nitra); Svorad (pôvodom Poliak) žil neskôr pustovníckym životom pri Trenčíne, jeho žiak Benedikt bol zabitý zbojníkmi; po ich smrti ich začali uctievať ako svätcov – ľudia s nimi spájali zázraky
anonymovia: 4 Legendy o sv. Štefanovi – opis bojov Štefana za presadenie kresťanstva v Uhorsku
Anonymova kronika – (13.st.) Anonymus – notár Bélu III.
- zachytáva budovanie Uhorského štátu; využil aj ľudové pramene (povesti); deformoval však lite...
slovencina