Svetová realistická literatúra
1. Úvod ...
2. Stupne realistického zobrazenia (realizmu): („odrody“ realizmu)
- opisný: opisuje skutočnosť pravdivo (v literatúre využívaný hojne, už v starovekej literatúre)
- kritický: opisuje skutočnosť pravdivo a k nedostatkom (spoločenským, sociálnym, charakterovým...) sa stavia kriticky
- socialistický: opisuje skutočnosť pravdivo, k nedostatkom sa stavia kriticky a východisko (vždy) nachádza buď v socialistickej revolúcii, alebo v budovaní socialistickej spoločnosti
3. Znaky v literatúre:
- téma: akákoľvek – autori sa nevyhýbajú ani tabuizovaným témam (ako napr. prostitúcia, nevera, karierizmus a pod.)
- hrdina: úplne bežný človek, priemerný, ktokoľvek (od najnižších vrstiev po najvyššie); zobrazený pomocou typizácie postáv => typ (nesie všeobecné znaky, vlastnosti širšej skupiny, alebo spoločenskej vrstvy) – často zobrazený ako negatívny typ
- hrdina je zobrazený v typickom prostredí, ktoré ho formuje – buď je postava v zhode s prostredím, alebo je s ním v konflikte
- prostredie: bežné, všedné, akékoľvek; opäť zobrazené ako typické
- konflikt: jedinec – spoločnosť; riešenie konfliktu: buď sa jedinec prispôsobí, alebo proti prostrediu búri
- jazyk: špecifický – obsahuje hovorové výrazy, nárečové slová, argot...)
- žánre: najmä väčšie prozaické = román, novela (prípadne poviedka); ďalej epická poézia, spoločenské drámy
Anglická realistická literatúra
CHARLES DICKENS (1812 – 1870)
Na prvom mieste medzi autormi ang. realistickej literatúry stojí Charles Dickens. V Dickensovej rozsiahlej tvorbe je zjavná spätosť osudov hlavných hrdinov s jeho vlastným životom, na povrch prenikajú jeho trpké skúsenosti z detstva a dôkladná znalosť spoločenskej štruktúry Anglicka 19. stor. Záujem orientuje na stredné spoločenské vrstvy, všíma si však aj život detí, ktoré sa často stávajú obetou pokryteckej spoločnosti.
Dôležité miesto v jeho tvorbe majú romány o postavení anglických detí: Oliver Twist, David Copperfield, Malá Doritka, v ktorých pranieruje aj ostro kritizuje sociálne zlo, výchovné a sociálne inštitúcie, biedu a chudobu anglických detí. Zároveň vyjadruje súcit s utrpením bedárov. Využíva láskavý humor ale i iróniu a satiru. Vo svojej tvorbe vystupoval proti zaostalosti meštiakov a proti štátnym inštitúciám a jeho humor sa mení na iróniu a satiru. Na konci diel je zmierlivý tón. Popularitu si získal Dickens Vianočnými knihami, rozprávkami, z ktorých vyžaruje láska k blížnemu a zdôrazňovanie pozitívnych ľudských vlastností.
Jeho otec bol zadlžený úradník, ktorého aj zavreli do väzenia a on dobre poznal chudobu. Ako dvanásťročný začal pracovať v továrni na výrobu krémov na topánky, po večeroch sa vzdelával, bol advokátskym pisárom, parlamentným spravodajcom, kým sa stal spisovateľom a reportérom. Vzdelanie nadobudol vlastnou usilovnosťou. Práca v továrni a návštevy vo väzení v ňom zanechali pocit poníženia a odporu. Mnohé jeho diela čerpajú z osobných skúseností a zážitkov. Oženil sa ako 25-ročný a s manželkou mal 10 detí.
- žiadal ľudské práva pre najchudobnejšie vrstvy anglického ľudu
- útočil na úzkoprsosť anglického súdnictva
- obviňoval anglické meštiactvo a aristokraciu z krívd, ktoré páchali na chudobe
- do svojich románov uviedol všedné typy
- hrdinovia sú často spätí s jeho vlastným osudom
- hrdinovia sú ľudia, na ktorých bola spáchaná nejaká spoločenská krivda
- postavy charakterizuje rečou, reč vyjadruje aj osobné vlastnosti
- postavy vedia presnú hranicu medzi dobrom a zlom
- črty niektorých hrdinov sú zdôraznené až do komickej grotesky alebo satirickej nadsázky
- typickým znakom jeho tvorby je láskavý humor
Román Kronika klubu Pickwickovcov - autor napísal tento román na objednávku pre noviny ako komentár ku karikatúram. Kniha je humoristicky ladená aj keď v niektorých situáciách útočí na spoločenskú nespravodlivosť. Sú to volne pospájané príbehy zo 7 ciest príslušníkov P. klubu po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život na zač. 19. stor. Hlavnou postavou je pán Pickwick, láskavý a trochu natvrdlý človek, ktorý sa snaží pôsobiť ako dobrák. Spolu s 3 spoločníkmi sa vyberú napráva krivdy, ale oni nepoznajú pravé utrpenie a predstavou o vlastnej dôležitosti sa dostávajú do komických situácii.
Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií; charakterová postava, muž zo strednej vrstvy, nič mu nechýba, je naivný, nevidí realitu. Jeho sluha Sam Weller predstavuje zdravý sedliacky rozum a jeho slová sú obžalobou spoločenského systému.; vie vycítiť, kto je podvodník - kritizuje anglické zákonodarstvo a sociálnu nespravodlivosť. Opisy dobrodružstiev pána Pickwicka sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti. Pán Pickwick v mnohom pripomína Dona Quichota a Sam Weller Sancha Panzu.
David Copperfield - autobiografické dielo, kritika ang. školstva
Nevlastný otec a sestra, ktorú si so sebou priviedol, vládnu nad Davidom železnou rukou. Aj v škole zažíva telesné tresty a krutosť. Zomrie mu matka za čo viní otčima. D. začne tvrdo pracovať, ale stále nemá čo jest. Nakoniec nájde šťastie s Agnes, ktorá ho celý život ľúbila. ....
Vianočné koledy
Dej sa odohráva počas Vianoc – na štedrý večer. Hlavný hrdina Scroog je lakomýz a trpknutý obchodník, skazený peniazmi a mocou. V sne sa mu postupne zobrazuje duch prítomných, minulých a budúcich vianoc. Najprv si myslí, že má iba vidiny, no potom sa začne aj báť. V závere si uvedomí, aký život vlastne viedol a tak začína nový a krajší život. z tejto koledy vyplýva ponaučenie, že každý má šancu na zmenu seba samého. Charles Dickens sa vo svojich dielach zaoberá pokrytectvom a lakomosťou spoločností a taktiež problémom výchovy detí. Svoje postavy zobrazuje často humorne, za ktorým sa však skrýva ostrá satira prechádzajúca až do karikatúry.
Ponurý dom - má dva druhy kapitol. Jedny sú autobiografické, hovorené v prvej osobe alebo dialóg. Ester Sumersová o svojom živote a priateľstve s majiteľom ponurého domu.
Dombey a syn - pranieruje ľudskú pýchu , ostrý kontrast medzi svetom bohatých a chudobných.
Príhody Olivera Twista
Téma: Zobrazenie života siroty v 19. storočí.
Idea: Kritika zaostalosti vtedajšej spoločnosti v sociálnych otázkach a problematika detskej výchovy.
Hlavne postavy: Oliver Twist, Fagin, Sikes, Nancy, Rose, pani Mayelieová, Monks, pán Brownlow...
Dej: (Odohráva sa prevažne v Londýne, v 19. storočí.)
Hlavný hrdina Oliver Twist sa narodí v obecnom chudobinci. Jeho matka hneď po pôrode umiera. Oliver vyrastá s ostatnými sirotami v sirotinci, kde je s nimi zlé zaobchádzane. Odtiaľ sa dostáva do rodiny hrobára, kde pracuje ako učeň. Avšak ani tam sním nieje zaobchádzane oveľa lepšie ako v sirotinci. Napokon odtiaľ utečie do Londýna. Po ceste sa stretáva s Fiškusom, ktorý mu sľúbi strechu nad hlavou v Londýne. Oliver však končí v brlohu zlodejskej bandy, ktorej vodcom je žid Fagin. Ten ho núti kradnúť. Pri nepodarenej akcií Olivera chytia. Ujme sa ho starý pán, ktorému sa zdôverí so svojím smutným osudom. Faginová banda ho však z nového a láskavého domova unesie zo strachu, že by ich mohol prezradiť. Opäť ho nútia kradnúť.
Pri vlámačke do domu starej vdovy Olivera postrelia a chytia. Stará pani Mayelieová a jej neter Rose uveria Oliverovmu príbehu a zachránia ho pred väzením. Ten v ich opatere začal žiť šťastný život. Nancy tajne vypočuje rozhovor medzi Faginom a Monksom, z ktorého sa dozvie o pravom pôvode Olivera. Toto tajomstvo zverí Rose a jej priateľom, začo ju Sikes zabije.
Vysvitá, že Oliver je synom najlepšieho priateľa pána Brownlowyho a jeho lásky Agnes, ktorú si nikdy nevzal, pretože zomrel a tiež bratom Monksa, ktorý sa spolčil s Faginom aby ho odstránil a zabral jeho dedičstvo. A že Rose je malá sestra Oliverovej mamy, ktorej sa ako dieťa ujala pani Mayelieová.
Rose sa v závere vydá za Harryho Mayiela, Sikes a Fagin za svoje činy zaplatia smrťou. Monks sa odsťahuje do Ameriky. Oliver získa svoje dedičstvo a začne žiť spokojný život u pána Brownlowa.
Kompozícia: Dobrodružstva Olivera Twista sú realistickým románom. Román je napísaný vo forme päťdesiatich troch kapitol. Realistické prvky možno badať v opisoch miest, či v charaktere postáv. Znaky realizmu: hlavný hrdina je obyčajný človek – sirota, zobrazený je všedný svet s jeho problémami, námet príbehu je z vtedajšej doby, autor vniesol do diela aj nádych humoru ( napr. obľúbené vyjadrenie pána Grinwiga. ,, zjem svoju hlavu ´´). Autor neodsudzuje postavy za ich prehrešky, pripisuje ich na vrub spoločnosti. Nesympatizuje ani s jednou stranou, sám seba nazýva iba dejepiscom, pozorovateľom.
Charakteristika postáv:
Olive Twist: Hlavný hrdina – dieťa. Aj napriek ťažkému životu si Oliver uchoval svoju prirodzenú detskú dušu. Všetky útrapy znášal trpezlivo. Predstavuje typ silnej osobnosti. Bol milý, srdečný, ale hlavne vďačný za akýkoľvek prejav lásky voči jeho osobe, ktorý opätoval ešte vrúcnejšie. Aj napriek nepriazni osudu, bol stále silne veriaci človek. Na dieťa bol nesmierne odvážny, keď chcel radšej umrieť ako mal kradnúť. Vo svojej dobrote chcel pomáhať iným. Bol nesmierne sklamaný, keď sa mu nepodarilo zachrániť Dicka. Nakoniec sa jeho čisté srdce dočkalo lásky po ktorej tak veľmi túžilo. Fagin: Predstavuje typ zápornej postavy. Nielenže bol zlodejom, ale pod rôznymi vyhrážkami nútil kradnúť aj iných. Bol bezcharakternou postavou, ktorej išlo len o svoje dobro. Neváhal vydať na šibenicu aj svojich najbližších, ak z toho mohol profitovať. Nakoniec však sám skončil na šibenici.
Nancy: Charakter tejto postavy nieje celkom jednoznačný. Na jednej strane pociťuje akúsi ženskú náklonnosť voči Oliverovi, na druhej strane je to práve ona čo ho unesie od pána Brownlowa. Síce prezradí Rose tajomstvo, ale odmieta sa vzdať svojho života medzi zlodejmi a prosí ju aby ich nezradila. Robí to všetko pre lásku k Sikeovi, ktorý ju nakoniec brutálne zavraždí. Monks: Človek bez chrbtovej kosti. Je schopný zavraždiť svojho brata, len kvôli majetku. Avšak autor jeho nenávistnú povahu pripisuje jeho matke, ktorá ho tak vychovala, čím nastoluje problém výchovy dieťaťa. Oliver sa sním podeli o svoj majetok vo viere, že zmení svoj život, avšak on opäť končí medzi vyvrheľmi spoločnosti.
Francúzska realistická literatúra
HONORÉ de BALZAC (1799 - 1850)
Vyštudoval právo, ale venoval sa najmä písaniu. Vlastnil tlačiareň, špekuloval na burze a zadĺžil sa a celý život potom splácal dlhy. Písal aj čisto pre honorár – umelecky nehodnotné diela (najmä dobrodružné romány). Krátko pred smrťou sa oženil so svojou dlhoročnou láskou.
Znaky tvorby:
- gradácia deja (často s tragickým záverom) (ako kameň padajúci po svahu)
- postavy ovplyvnené prostredím; často s túžbou po majetku, postavení; aktívnejšie sú najmä záporné postavy
- konflikt medzi jedincom a spoločnosťou – negatívny vplyv spoločnosti (prostredia) na postavy; charakter postavy, aj keď čistý, často Nevíťazí.
Jeho celoživotné dielo ukazuje široký a mnohotvárny obraz francúzskej spoločnosti a množstvo rôznych typov postáv období narastania kapitalizmu v prvej polovici 19. storočia.
Románový cyklus ĽUDSKÁ KOMÉDIA (takmer 100 románov, 2,5 tisíc postáv!) - 3 cykly:
1) Štúdie mravov (opisujú sociálne účinky):
a) scény (výjavy) zo súkromného života - OTEC GORIOT
b) scény (výjavy) z provinčného života - STRATENÉ ILÚZIE
c) scény (výjavy) z parížskeho života - LESK A BIEDA KURTIZÁN
d) scény (výjavy) z politického života
e) scény (výjavy) zo života vojenského
d) scény (výjavy) zo života vidieckeho
2) Filozofické štúdie (zobrazujú príčiny spoločenských síl): napr. Šagrénova koža
3) Analytické štúdie (vysvetľujú príčiny všetkého diania): napr. Fyziológia manželstva
Kľúčový (najznámejší) je román OTEC GORIOT
- téma: tragika obetavej, no zraňovanej otcovskej lásky
- čas: prvá polovica 19. storočia
- miesto: Paríž, penzión pani Vauquerovej
- idea: ľudská nevďačnosť a sebectvo, honba za peniazmi, ktorá kazí medziľudské vzťahy a charakter ľudí
- román má dve dejové pásma:
a) Otec Goriot a jeho dcéry
b) život študenta Eugena Rostignaca a trestanca Vautrina
- postavy:
Otec Goriot - dobrosrdečný starec, otec dvoch nevďačných dcér; kritický postoj k spoločnosti tlmila láska k dcéram; išlo o dlhú, celoživotnú obeť, ktorú prinášal dobrovoľne
Pani de Restandová - dcéra, žena grófa
Pani de Mucingenová – dcéra, žena bankára; Dcéry otca Goriota sa za spustnutého otca hanbia.
Vautrin – trestanec, utečenec z galejí, skrývajúci sa v penzionáte, jeho zásadou bolo, že každý prostriedok boja je dobrý, odmieta každú morálku; je akýmsi opakom otca Goriota.
Eugen de Rastignac - chudobný študent študujúci právo, ktorý sa túžil dostať do vyššej parížskej spoločnosti a zaľúbi sa do barónky Mucingenovej, postupne spoznáva parížsku morálku; bol dobrý, spravodlivý a štedrý. Mal rád otca Goriota. Postupne zisťuje, že peniaze nie sú všetko.
Pani Vauquerová - majiteľka penzionátu.
- OBSAH: Dejstvo celého románu sa odvíja pri penzionáte - chudobinci pani Vauquerovej. Otec Goriot sa uchyľuje do penzionátu ako úspešný obchodník s cestovinou, je ubytovaný v najlepšom apartmáne. Postupne však začne znižovať svoje výdavky, začne sa horšie obliekať, chodí menej často do mesta. Do penziónu za ním chodia jeho dve dcéry - bohato vyzerajúce dámy. Ďalší nájomník - študent Eugen de Rastignac sa do jednej z dcér - pani Restandovej zaľúbi. Po čase však zistí, že je vydatá. Odchádza k svojej sesternici so zámienkou, že sa dozvie niečo viac zo života vyššej francúzskej spoločnosti. Dozvie sa však, že otec Goriot je otec pani Restandovej a že má ešte jednu dcéru. Eugen sa aj pod vplyvom trestanca Vautrina rozhodne preniknúť do zákulisia tejto spoločnosti. Zamiluje sa do pani Micingenovej - druhej dcéry otca Goriota - ženy bankára. Keď sa Eugen dostane do vyššej spoločnosti, rýchle bohatne, ale aj chudobne. Dcéry pána Goriota sa dostávajú zlej finančnej situácie, on predá svoj posledný majetok, aby im pomohol. Tieto udalosti ale majú zlý vplyv na jeho zdravie. Otec Goriot umiera, ale dcéry k otcovi nechcú prísť, hanbia sa zaňho. Vtedy konečne otec Goriot príde na to, že ho jeho dcéry vôbec nemilujú. Jeho dcéry neboli ani na pohrebe, pošlú len kočiare s kočišom a erbom. Pohreb zaplatil jeho verný priateľ, študent Eugene. Na náhrobok dal vyryť: „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“ Študent de Rastignac sa rozhodne bojovať s parížskou spoločnosťou.
Emile Zola (1840 – 1902) – priekopník hlavný predstaviteľ naturalizmu
Naturalizmus – metóda umeleckého stvárnenia skutočnosti
Snaží vystihnúť tzv. pravdu o živote, zobrazoval človeka ako súčasť prírody, ako biologického a fyziologického tvora, ktorý je predurčený dedičnosťou alebo vplyvom prostredia. Využíva silné realistické scény s dôrazom na veľmi verné zobrazenie skutočnosti aj cez detaily, zobrazuje temné stránky života, opisuje drastické, aj kruté scény.
Romány: Nana (prostitútka, ktorá zámerne rozvracia rodiny svojich klientov), Ľudská beštia (príbeh viacnásobného vraha, ktorý má chorobnú potrebu zabíjať, má dedičné sklony vraždiť)
Ruská realistická literatúra
...
slovencina