Americká medzivojnová literatúra
STRATENÁ GENERÁCIA. Tvorili ju pôvodne americkí spisovatelia, ktorí prežili 1. svetovú vojnu na európskych frontoch. Neskôr generácia tých, čo neboli schopní včleniť sa do povojnovej spoločnosti; ktorí sa síce sa vrátili z vojny, ale nedokázali sa už vrátiť do života.
Označenie „stratená generácia“ použila prvýkrát americká spisovateľka Gertrúda Steinová pre mladých ľudí vracajúcich sa z 1. svetovej vojny. Toto označenie Hemingway použil aj v románe Slnko aj vychádza, keď hlavná hrdinka Brett Ashleyová povedala: „Vy všetci ste stratená generácia!
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starci, sme drsní, i smutní, i povrchní.“
Ovplyvnenie 1. sv. vojnou, aktívne účasť v nej a tragické skúsenosti sa odrazili v dezilúzii, v užívaní života naplno (bohémsky život). Ovplyvnil ich psychológ Freud - zdôrazňoval individualitu a sex. slobodu. Nazývali ich kritici života 20. a 30. rokov.
ERNEST HEMINGWAY (1889 - 1961)
- písal prózu (romány, novely, poviedky), drámu; bol novinár, korešpondent
- nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1954)
Bol synom lekára, nadšeného, športovca a poľovníka, ktorý v synovi vzbudil záujem k prírode, lovu a športu. Po absolvovaní strednej školy sa stal novinárom. Ako reportér pre Kansas City Star pripojil sa 1918 k ambulantnej jednotke American Field Service vo Francúzsku, neskôr a do konca I. svetovej vojny slúžil v Taliansku. Bol zranený, čo malo dostatočnú publicitu, lebo bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte. Od 1920 pracoval pre Toronta Star Weekly, 1921 sa oženil s Hadley Richardsovou, vzápätí ho Toronto Star vysiela ako zahraničného spravodajcu do Paríža. Ako novinár veľa cestoval po Európe a Blízkom východe, odkiaľ písal reportáže z bojov. Vo voľnom čase písal poviedky. Stal sa členom skupiny amerických expatriotov grupujúcich sa okolo Gertrudy Steinovej v Paríži. 1945 návrat do USA, potom žil na Kube (neďaleko Habany), kde aj predčasne zomrel (samovražda).
V jeho dielach sa stretávajú romantické aj realistické prvky. Podieľal sa na formovaní novodobého svetového románu. Jeho dielo sa opiera o autobiografické zážitky a skúsenosti. Hlavné postavy sú vo veľkej miere akoby odliatkom jeho povahových vlastností a jeho filozofického chápania života.
Román ZBOHOM ZBRANIAM (1929)
- téma: 1. svetová vojna, taliansky front
- hlavné postavy: Frederick Henry (americký poručík, veliteľ sanitárov), Catherina Barkleyová (anglická ošetrovateľka)
- hlavná myšlienka: Poukázanie na zbytočnú smrť ľudí vo vojne. Túžba dvoch mladých ľudí žiť s láskou a v mieri.
Jadro románu je autobiografické. Je to autorova vlastná skúsenosť zo života sanitnej jednotky na talianskom fronte v poslednom roku I. svetovej vojny. (Dielo vyšlo približne v rovnakom období ako Na západe nič nového.) Román obsahuje 5 kníh, je rozdelený do 41 kapitol. Rozprávačom príbehu je sám Henry.
Mladý Frederick Henry prichádza do Európy bojovať s ideálom spravodlivého boja, no dospieva k presvedčeniu o neľudskosti vojny. Na fronte sa Zoznámi s mladou ošetrovateľkou Catherine Barkleyovou, keď je sám zranený a ošetruje ho v Miláne. Po dlhodobom liečení sa rozhodne, že zbehne z vojny. Preto mu hrozí zatknutie a smrť, a tak na jeseň 1917 spoločne utekajú do Švajčiarska. Tu dochádza k tragickému zvratu rozvíjajúcej sa lásky, keď Catherine na jar 1918 po pôrode mŕtveho syna zomiera.
Láska mladých bola úprimná a krásna, no pre vojnové udalosti však bola plná utrpenia a skončila sa nešťastne.
Román má symbolický názov. Henry má už dosť vojny, preto i napriek nebezpečenstvu dal navždy zbohom zbraniam („uzatvoril separátny mier“). Nezmyselnosť vojny sa zvýrazňuje úplne zbytočnou obeťou Catherine, ktorá zomiera vo vojnovom chaose na konci vojny, ktorá vojna sa vlastne už končila. Dielo nesie výrazne protivojnové stanovisko.
Osobitosti hlavného hrdinu: Henry je spočiatku chladnokrvný a v boji bezcitný, na krajiny a ľudí, za ktorých bojuje, nemá žiadnu väzbu; vojnu chápe ako vypovedateľnú zmluvu. Ako postava sa však vyvíja a mení.
- jazyk a štýl diela: tvrdý, strohý, zbavený umeleckých prostriedkov; väčšinou opisný a popisný; faktografická deskriptívnosť
Román KOMU ZVONIA DO HROBU (1940)
- téma: občianska vojna v španielsku proti fašizmu počas 2. svetovej vojne
Autor v románe vyjadril v ňom protest proti vojne, ktorá ničí individuálne i kolektívne šťastie.
- postavy:
Robert Jordan – americký vojak – dobrovoľník, povolaním profesor španielčiny
Pablo – partizán, pre ktorého je zabíjanie takmer ako drogou; vedie skupinu
Pilar – veľmi múdra a skúsená žena - ovplyvňuje názory v skupine; ujala sa Marie ako dcéry - dobre si rozumejú
Mária – jemná, opak Pilar
- kompozícia: autor pracoval zložitou kompozičnou technikou paralelných dejových pásiem a dramatickým prelínaním časových rovín
- dej sa odohráva počas 3 dní v skupine partizánov, do ktorej prišiel vyplniť svoju úlohu Robert Jordan. Robert dostal za úlohu vyhodiť most do povetria, keď sa začne ofenzíva a prekaziť tým prísun fašistických zásob. Úloha je spojená s veľkým rizikom - vznikajú mnohé rozpory. Robert sa dostane do konfliktu s Pablom, ktorý videl v akcii záhubu celej skupiny; a vojnu chce prežiť. Pre Pabla je dôležitý jeho majetok, to, aby prežil vojnu. R. ide obhliadnuť miesto aby akcia bola čo najbezpečnejšia. Akcia sa vydarí, ale pri úteku na Roberta padne kôň a zlomí mu nohu. Aby zachránil ostatných, nechá ich ísť ďalej a sám zostáva, aby zdržal Nemcov (zmena myslenia). Sám odsúdený na smrť kryje ústup svojich spoločníkov. Svoj život obetoval za životy iných.
Nenávidí vraždenie, ale uvedomuje si, že je to súčasť vojny. „...prenikal ho hnev a prázdnota a nenávisť, keď ležal, kvočal a videl, že Anselmo je mŕtvy. Bola v ňom beznádej zo smútku, ktorý vojaci menia na nenávisť, aby mohli byť ďalej vojakmi.“ Pocit vlastenectva víťazí aj nad láskou k jeho milej - Márii. Hoci vidí a uvedomuje si nezmyselnosť vojny, podriaďuje sa vyšším cieľom (a bojuje, zabíja).
Maria+Robert - sympatie =>láska. Maria - vplyv na Roberta.
- konflikt: dvojaký
- vonkajší (španielski socialisti v občianskej vojne – fašisti)
- vnútorný: a) vnútri partizánskej skupiny (Pablo – Pilar (Robert)); b) vnútri Roberta (zabíjanie vs jeho hodnoty)
- slovník, jazyk a štýl: hovorové, hrubé a expresívne slová; španielske slová (originálne frazeologizmy); dôraz na detail - ťažiskové je slovo vecnosť, stručnosť, strohosť a jednoduchosť vo vyjadrovaní („skúška knihy je v tom, koľko dobrého materiálu z nej možno vyhodiť“); román obsahuje aj reflexívne úvahy
Robert si plánuje v mysli svoj vzťah k životu po vojne:
„Človek je súčasťou človečenstva. Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, kusom súše a ak more obmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva a preto sa nikdy nepýtaj komu zvonia do hrobu - zvonia tebe.“
- E.H.: „Vojna je divadlo smrti.“
Vrcholné dielo: novela STAREC A MORE (1952) – 1954 Nobelova cena za literatúru
Je to jednoduchý príbeh, blízky symbolu.
Starec Santiago je rybár, ktorý stráca šťastie pri love. S loďou, ktorá je stará a jej plachta pripomína prehrané boje, sa vydáva na lov, od ktorého očakáva rozhodnutie, či bude ešte schopný obstáť v „konkurencii“ so starobou, aby nad ňou zvíťazil. Ďaleko na mori sa mu podarí uloviť veľkú rybu, s ktorou dlho dva dni a dve noci a takmer do vyčerpania bojuje. Nakoniec sa mu ju podarí zdolať a pripevní ju k člnu, ale krv priláka žraloky, ktoré rybu počas návratu celú obžerú. Santiago musí opäť bojovať, stráca harpúnu a nakoniec rybu bráni len rukami. Naspäť sa doplaví len s kostrou. Santiago nebol porazený, ale nie je ani víťaz. Autor naznačil, že budúcnosť patrí chlapcovi Manolinovi, ktorý sa rybárstvu učí práve od starca.
- hlavná myšlienka: Hemingway chcel dokázať, že človek sa nemá vzdávať za žiadnych okolností. Nevzdal sa, potvrdil si svoju ľudskú hodnotu. Ideou je: Človeka možno poraziť, nie však zničiť.
Román (rozsiahla novela) Slnko aj vychádza (Fiesta)
- dej sa odohráva po 1. svetovej vojne v Paríži a na fieste v Panplone, je poprepletaný zložitými osudmi mladých ľudí, žijúcich v Paríži, ktorí po skončení 1. svetovej vojny nachádzajú zmysel svojho života v rušnom nočnom živote
- hlavní hrdinovia: Jake Barnes a Brett Ashleyová, sa poznajú ešte z vojny (Brett ako dobrovoľná sestra) ktorí ani nevedia, čo je to skutočná láska a ako má vyzerať. Brett sa vydala bez lásky za boháča, rozviedla sa ním, žila bohémskym životom. Hoci vzájomne sú si životnými láskami.
- Brett Ashleyová povedala: „Vy všetci ste stratená generácia!
Autor zobrazuje nekonečné pitie, dezilúziu, absencia či neschopnosť milovať, len zábavu (často aj nasilu) napr. fiesta – býčie zápasy, prostitútky a pod.. Novela sa končí konštatovaním, ako veľmi si to Jake a Brett naozaj mohli užiť...
Hemingway vo svojich dielach vytvoril mužné typy hrdinov, ktorí si aj v nepriaznivých podmienkach uchovávajú svoje ľudské hodnoty. Spoločenský rozmer ich činnosti spravidla nevystupuje do popredia. Ich mravný príklad spočíva v rozhodnosti, sebavedomí a odhodlaní obetovať sa bez okázalosti pre dobrú vec.
Theodore Dreiser (1871 – 1945)
- prozaik, dramatik, novinár, písal poviedky, úvahy, portréty, publicistické práce, eseje
- najväčší americký naturalista
- v jeho tvorbe sa nachádza vrcholný výraz kritickorealistickej tendencie 19. storočia
- z vlastných skúseností poznával priepasť medzi „americkým snom“, či mýtom o bohatstve a blahobyte v „krajine neobmedzených možností“ a drsnou realitou prehlbujúcich sa sociálnych protirečení - svoju pozornosť upriamil na vážne sociálne problémy doby
- hrdinovia jeho diel sa pohybujú vo svete, v ktorom vládne „vlčí“ zákon silnejšieho a kde často slepá náhoda zvráti osud
Znaky tvorby:
1. hlása, že človek so svojim správaním je produktom jeho spoločenských procesov
2. téma – zobrazuje deklasované (nižšie) spoločenské vrstvy, ich pudy, vášne, peniaze, sex
3. vecnosť a dokumentárnosť (málo umeleckých prostriedkov)
4. dôraz na detaily
Román Sestra Carrie
- hlavnou postavou je 18 ročná Carrie
- dej – Carrie opustí chudobné vidiecke prostredie a odchádza do Chicaga, chce mať úspech, dobré oblečenie, dochádza ku sklamaniu, musí živoriť v rodine staršej sestry a pracuje v továrni, ochorie, stráca prácu. Rozhodne sa využiť svoje ženské prednosti, spriatelí sa s jedným obchodníkom, majiteľom módneho baru, ktorý jej dopomôže ku kariére, stáva sa úspešnou divadelnou herečkou. Uzavrú nelegálny sobáš v Kanade. Carrie strieda rôznych partnerov, doženie ju to k samovražde.
- na ceste za šťastím sa zrieka všetkých morálnych zásad
- kniha vyvolala vlnu rozhorčenia čitateľov i kritikou, ktorých pobúrilo zobrazenie ľúbostného vzťahu muža a ženy z rozdielnych spoločenských vrstiev, no ešte viac – zlo nebolo potrestané, dokonca víťazí
- 1x sa v literatúre objavujú erotické scény zobrazované na vtedajšiu dobu naturalisticky (pobúrenie)
- napriek nemorálnemu životu hrdinka nebola potrestaná
- román Americká tragédia
- klasické dielo kritického realizmu v americkej literatúre; námetom (látka) sa stáva skutočná udalosť
- dej – hlavná postava je Clyde Griffith, vyrastá v chudobnej nábožensky zmietajúcej sa rodine a rozhodne sa ju opustiť, uvažuje o sláve, bohatstve, peniazoch..., pri návrate z výletu usmrcuje dieťa, dva roky sa potuluje po USA pod cudzím menom, strieda partnerky, zoznámi sa s chudobnou Robertou (robotníčkou v továrni), majú spolu dieťa, Clyde sa ju rozhodne zabiť, pretože mu stojí v ceste ku kariére a nemôže sa oženiť s dcérou miliardára, chce ju utopiť, vyberú sa člnkovať, no Clyde stráca odvahu a nechce ju zabiť, nešťastnou náhodou sa ľoďka prevráti, Roberta sa utopí, pretože Clyde jej neposkytne prvú pomoc, súd uzná Clyda za vinného a osdúdia ho na smrť (elektrické kreslo)
- román je veľkou obžalobou spoločnosti, v ktorej peňažná morálka rozhoduje o hodnotách človeka
- tragédie týchto dvoch ľudí je celonárodnou tragédiou – „americkou trgédiou“
hlavné problémy románu:
1. či je Clyde vinný alebo nie. Autor verí, že nie je vinný, pretože to bolo v súlade s falošnými morálnymi zásadami, spoločnosti, ktorá krivý charakter človeka
2. či má spoločnosť právo súdiť Clyda. Tá istá spoločnosť, kde kritériami úspechu dohnala Clyda k trestnému činu ho ide odsúdiť.
- za tento román pomenovali Dreisera svedomím Ameriky
- spočiatku bol veľmi odsúdený, dokonca chceli ho poslať na smrť
Anglická medzivojnová literatúra
- v románovej, básnickej a dramatickej tvorbe sa rozoberajú otázky, ktoré sa dotýkajú sociálnej problematiky
George Bernard Shaw (1856 – 1950)
- dramatik, románopisec, esejista, literárny kritik, zaujímal sa o hudbu a politiku
- bol pôvodom Ír (Dublin), po príchode do Anglicka bol novinárom
- najväčší dramatik v Anglicku po Shakespearovi, skôr, než bol známym v Anglicku, bol už dávno známy v zahraničí
- svojou tvorbou sa zaslúžil o reformu divadla
- majster vtipu a paradoxu, nadväzoval na škandinávskeho dramatika Henriho Ibsena (spoločné črty)
- na začiatku storočia jeden z najčítanejších dramatikov
- 1925 – získal Nobelovu cenu (neprijal jej finančnú odmenu)
Tvorba
- najdôležitejšia je dráma, napísal viac ako 70 divadelných hier
- 1. skupina drám – tematika záporných javov vtedajšej spoločnosti (Živnosť pani Warrenovej – otázky prostitúcie)
- 2. skupina drám – historické drámy – Svätá Jana – hra – problematika storočnej vojny (Panna Orleánska – jednoduché vidiecke dievča, ktorej v náboženskom vytržení sa zdá, že počuje hlasy svätých, že má zachrániť Francúzsko. V mužskom preoblečení oslobodí Orleans a túži oslobodiť celé Francúzsko. Kráľ a šľachta sa obávajú ľudových nepokojov a tým ju upália z kacírstva.)
...
slovencina